reklama

Zabudnutí

1. november. Sviatok všetkých svätých. Pre niekoho len obyčajný deň voľna, no pre mnohých deň, kedy navštevujeme blížnych, ktorí už za nami po vlastných neprídu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)


 1. november. Sviatok všetkých svätých. Pre niekoho len obyčajný deň voľna, no pre mnohých deň, kedy navštevujeme blížnych, ktorí už za nami po vlastných neprídu.
Počas týchto dní sa cintoríny po zotmení menia na javiská, kde v ohlušujúcom tichu tancujú tisíce drobných plamienkov. Cez deň sa zas stávajú miestami stretnutí rodín, ktoré sa počas roka z rôznych príčin nevidia.
 
 Mne však všetky cintoríny pripadajú takmer rovnaké. Množstvo ľudí sa celý deň premieľa pomedzi hroby a popri spomienke na mŕtvych možno rozmýšľajú nad tým, či im tam „vonku“ niekto nevykráda auto.
Existuje však jeden cintorín, kde vás niečo také určite nenapadne. Evanjelický cintorín v Levoči. Nachádza sa síce vedľa štvorprúdovej cesty, ale dva metre vysoký múr akoby oddeľoval dva, úplne odlišné svety. Jeden, pulzujúci a nenásytný, ten ktorý sa nikdy nezastaví a druhý, ktorý sa už nemá kam ponáhľať.
Dominantou tohto cintorína je štíhla starobylá kaplnka, ktorej vysoká veža ako keby strážila pokoj na tomto mieste. Okolo nej sa týčia vysoké duby. Ich holé siluety pripomínajú staré hroby, ktoré ležia pod nimi.
 
Vstup stráži kovaná brána. Vo chvíli, keď okolo nej prejdem, ponorím sa do ticha. Po celom areáli sú neusporiadane, ako stromy rozosiate hroby. Musím dávať pozor kam šliapem, lebo na každom kroku vykúkajú spod hrubej vrstvy lístia drobné náhrobné kamene. Je smutné, že to lístie ani nemá kto odhrabať. Časom sa na nich zabudne úplne a možno len jemne vyvýšene kopce hliny budú pripomínať niekdajšiu existenciu tých, čo ležia pod nimi. Naopak, iné neprehliadnete, ani keby ste chceli. Monumentálne pamätníky, bohato zdobené sa hrdo týčia niekoľko metrov nad zemou. Mnohé nahlodal zub času, alebo skutky vandalov.
 
 Ak niekto tvrdí, že cintoríny sú strašidelné. tak o tomto to platí dvojnásobne. Po chvíli strávenej na tomto mieste, uprostred absolútneho pokoja vo vás začne hlodať nepokoj. Dnes sa tu už nepochováva a preto tých pár desiatok svetielok nesymbolizuje spomienku, ale skôr zabudnutie. Dusivé ticho a samota, ktorú narušujú len desivé siluety vytvárané plamienkami sviečok. Tu môžem rozjímať a uvedomiť si, prečo vlastne tento sviatok existuje. Pomodlím sa, aby duše mŕtvych spočívali v pokoji a aby som aj ja raz mohol okúsiť krásu raja. A tiež, nech to nie je príliš skoro. A teraz cesta domov. 

 Podvedome sa akosi ponáhľam. Späť za kamenný múr, do sveta plného života.
Keď prechádzam okolo brány a nechávam tento, niečím nádherný a zároveň desivý cintorín za sebou, napadá ma, či nám zatiaľ niekto nevykradol auto.




Ján Búza

Ján Búza

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som niekto, kto ešte veľa nezažil a chce to zmeniť Zoznam autorových rubrík:  len takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu